Terapia hrou

Terapia hrou: základné princípy a ako môže pomôcť dieťaťu

Autor: Mgr. Jana Tichá

Keď sa dospelý trápi, rozpráva. Keď sa trápi dieťa, hrá sa. Deti často nevedia pomenovať úzkosť, strach či hnev. Neznamená to však, že ich neprežívajú. Emócie sa potom môžu prejaviť ako výbuchy zlosti, problémy v škôlke či škole, regres v správaní, pomočovanie, odmietanie odlúčenia alebo uzatváranie sa do seba.

Práve tu vstupuje do hry nedirektívna terapia hrou. Jedná sa o odborný prístup, ktorý využíva prirodzený jazyk detí - hru.

Ako terapia hrou vznikla?

Myšlienka, že hra môže mať liečivý potenciál, nie je nová. Už na začiatku 20. storočia si odborníci všimli, že deti počas hry spontánne vyjadrujú svoje vnútorné prežívanie, konflikty aj emócie, ktoré ešte nevedia pomenovať slovami.

Medzi prvých odborníkov, ktorí systematicky pracovali s hrou v terapeutickom kontexte, patrila britská lekárka Margaret Lowenfeld. Hru vo svojej práci využívali aj psychoanalytičky Anna Freud a Melanie Klein.

Postupne sa vyvinul prístup, ktorý dnes označujeme ako nedirektívna terapia hrou, resp. na dieťa zameraná terapia hrou. Jej základy siahajú do roku 1947, keď Virginia Axline vo svojej knihe Play Therapy ukázala, ako môže bezpečné, prijímajúce a nedirektívne herné prostredie podporiť významné emočné a behaviorálne zmeny u dieťaťa.

• Na fotke Margaret Lowenfeld, ktorej prístup zdôraznil, že hra môže byť pre dieťa bezpečným jazykom na vyjadrenie pocitov, myšlienok a vnútorných konfliktov.

Postupne sa terapia hrou etablovala ako jeden zo základných spôsobov terapeutickej práce s detským klientom. Na jej princípoch začali stavať aj ďalšie psychoterapeutické smery, napríklad kognitívno-behaviorálna terapia hrou či adleriánska terapia hrou.

Výskumy z posledných desaťročí opakovane dokazujú, že terapia hrou môže deťom pomáhať zmierňovať emočné aj behaviorálne ťažkosti a zároveň podporuje ich zdravý vývin a celkovú psychickú pohodu. Posledné realizované štúdie preukázali, že je účinná bez ohľadu na vek (v rozmedzí 3-12 rokov), pohlavie a ťažkosti, s ktorými dieťa do terapie prichádza (Ray & McCullough, 2015).

Ako vyzerá terapeutické stretnutie

Deťom sú v terapii hrou poskytnuté starostlivo vybrané hračky (figúrky, domčeky, zvieratá, výtvarný materiál či pieskovisko), ktoré im umožňujú vyjadriť to, čo sa im ťažko vyjadruje slovami. Dieťa si samo vyberá, čo bude robiť. Môže sa hrať na rodinu, kresliť, bojovať s drakom alebo stavať dom. Pre terapeuta je to cenný pohľad do detského sveta. Terapeut má možnosť zažívať svet dieťaťa a aktívne s ním zdieľať situácie, ktoré ho priviedli do terapie. Dáva mu dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní, povzbudzuje ho k slobodnému prejavu bez vlastných komentárov a interpretácií.

V herni sa dieťa učí zvládať reálne životné situácie. Využíva na to svoje prirodzené danosti a vnútorné zdroje, učí sa vnútornej sebaregulácii a sebakontrole.

Terapeutické stretnutia prebiehajú zvyčajne raz týždenne a trvajú 45 minút. Stretnutia prebiehajú bez prítomnosti rodiča, pretože cieľom je vytvoriť bezpečný a dôverný priestor, v ktorom sa dieťa môže slobodne prejaviť bez obavy, že bude hodnotené, opravované alebo že niekoho sklame.

Mnohé deti sa v prítomnosti rodiča prirodzene snažia správať „správne“, potláčajú niektoré emócie alebo sa viac kontrolujú. Ak sú v miestnosti samy s terapeutom, ľahšie sa uvoľnia a autentickejšie vyjadrujú svoje pocity prostredníctvom hry. Terapeutický vzťah tak môže fungovať ako bezpečná základňa, ktorá podporuje otvorenosť a dôveru.

To však neznamená, že rodič je z procesu vylúčený. Naopak, rodičia sú dôležitou súčasťou spolupráce. Pravidelné konzultácie poskytujú priestor na zdieľanie pozorovaní, otázok a odporúčaní, aby sa podpora dieťaťa prenášala aj do domáceho prostredia.

Kedy sa odporúča terapia hrou

Terapia hrou je určená pre deti približne od troch do dvanástich rokov. V tomto veku je hra prirodzeným spôsobom, ako deti spracúvajú svoje zážitky, emócie aj náročné životné situácie. Práve preto je terapeutická práca prostredníctvom hry účinným a citlivým nástrojom pomoci.

Terapia je obzvlášť vhodná pre deti, ktoré prechádzajú výraznými životnými zmenami. Môže ísť o narodenie súrodenca, rozchod alebo rozvod rodičov, sťahovanie či zmenu školy. Rovnako pomáha deťom, ktoré sa ocitli v náročnom životnom období – napríklad po úraze, hospitalizácii (vlastnej alebo blízkej osoby), po úmrtí v rodine alebo pri skúsenosti s domácim násilím. Takéto udalosti môžu deti výrazne zasiahnuť, aj keď o svojich pocitoch nedokážu otvorene hovoriť. Terapia hrou sa využíva aj pri poruchách pripútania a narušenej vzťahovej väzbe. Bezpečný a stabilný terapeutický vzťah môže dieťaťu pomôcť znovu budovať dôveru a pocit istoty vo vzťahoch.

Veľmi častým dôvodom vyhľadania pomoci sú poruchy správania a výrazné emocionálne výkyvy. Terapia je vhodná pre deti, ktoré mávajú časté výbuchy hnevu, reagujú neprimerane intenzívne alebo sú naopak nadmerne bojazlivé, úzkostné a stiahnuté. Hra im umožňuje bezpečne vyjadriť to, čo sa odohráva v ich vnútri. Pričom prináša pomoc aj deťom, ktoré majú ťažkosti v kolektíve, či už pri nadväzovaní kontaktov, začleňovaní sa do kolektívu, alebo pri konfliktoch so spolužiakmi.

Terapia hrou je vhodná aj pri psychosomatických ťažkostiach, ako sú opakované bolesti bruška či hlavy bez jasnej medicínskej príčiny. U detí sa totiž psychické napätie často prejavuje práve cez telo.

Aké sú benefity pre dieťa?

Nedirektívna terapia hrou prináša deťom množstvo pozitívnych zmien, ktoré výrazne podporujú ich zdravý emocionálny a sociálny rozvoj. Dieťa sa jej prostredníctvom učí lepšie zvládať emócie ako hnev, strach či frustráciu, čo mu pomáha reagovať pokojnejšie a vyrovnanejšie. Zároveň posilňuje svoje sebavedomie, pretože zažíva prijatie bez podmienok, čo podporuje jeho vnútorný pocit hodnoty. Spracovanie emócií prirodzene vedie aj k zníženiu problémového správania – deti sa učia reagovať pokojnejšie a stabilnejšie. Navyše, hra poskytuje bezpečný priestor, kde môže vaše dieťa spracovať náročné zážitky či traumy, „prežiť“ ich bezpečne a získať nad nimi kontrolu.

Čo je dôležité pre rodičov?

Pre rodičov je dôležité vedieť, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania. Naopak, je to citlivý krok smerom k tomu, aby dieťa dostalo podporu v období, keď ju najviac potrebuje.

Nedirektívna terapia hrou je na dôkazoch založený prístup, čo znamená, že jej účinnosť bola opakovane overená vedeckým výskumom. Meta-analýzy (Baggerly et al., 2010; Parker et al., 2021) potvrdzujú jej prínos pri úzkostiach, poruchách správania aj pri spracovaní následkov traumy. Medzinárodná Asociácia terapie hrou (Association for Play Therapy) združuje odborníkov, podporuje výskum a nastavuje štandardy kvality v tejto oblasti. Nejde teda o „obyčajné hranie sa“, ale o systematickú terapeutickú prácu postavenú na jasných princípoch a odborných dátach.

Zároveň je dôležité vedieť, že proces potrebuje čas a zmeny sa objavujú postupne. Rodičia sú pritom dôležitou súčasťou spolupráce – prostredníctvom konzultácií a pravidelnej spätnej väzby.

Základom úspechu je bezpečný vzťah, v ktorom sa dieťa cíti prijaté a pochopené. Ak máte pocit, že vaše dieťa prechádza náročným obdobím a jeho správanie vám vysiela signály, ktorým nerozumiete, odborná pomoc môže byť citlivým a rešpektujúcim krokom. Niekedy totiž dieťa nepotrebuje viac vysvetľovania, ale priestor, kde môže byť pochopené vo svojom vlastnom jazyku hry.

Použitá literatúra:

Baggerly, J. N., Ray, D. C., & Bratton, S. C. (Ed.). (2010). Child‐Centered Play Therapy Research: The Evidence Base for Effective Practice (1st vyd.). Wiley. https://doi.org/10.1002/9781118269626

Parker, M. M., Hunnicutt Hollenbaugh, K. M., & Kelly, C. T. (2021). Exploring the impact of child-centered play therapy for children exhibiting behavioral problems: A meta-analysis. International Journal of Play Therapy, 30(4), 259–271. https://doi.org/10.1037/pla0000128

Ray, D. C., & McCullough, R. (2015). vidence-based practice statement: Play therapy [Research report]. Association for Play Therapy. http://www.a4pt.org/?page=EvidenceBased

Page updated

Google Sites

Report abuse